Poézia temná, strnulá,
ale o tom to je!
Hriech je smrť
a smrť je hriech.
Smrť je tma
a tma je smrť.
Tma desí mňa
desí i Teba.
Tak potom prečo,
prečo ju žijeme?
My sme svetlo,
ale robíme sa tmou.
My sme život,
ale stávame sa smrťou.
My sme radosťou,
ale desíme sa.
To je ale prirodzenosť...
alebo skôr obmedzenosť?
Áno!
Obmedzenosť, otroctvo!
Ty čakáš umenie,
krásnu stať.
No mám pokušenie
iné Ti dať.
Možno pravdu,
možno klam,
nič viac...
len moje srdce
k Tebe obraciam.