Povolanému a skrachovanému

Autor: Tomáš Kemenský | 12.1.2007 o 22:16 | Karma článku: 2,62 | Prečítané:  534x

Túto báseň venujem povolanému, ktorý stratil zmysel života.

Dostal silu z rúk

prebodnutých,

plných múk.

Požehnaný na cestu

ohlasovať život,

zradil svoju nevestu.

Nevydržal,

nevytval,

(ne)vyhral.

 

Prečo? Pýtam sa.

Toľko elánu začínalo,

ale dlho netrvalo.

 

Brat môj!

Kdeže si mal korene,

keď Voda prestala

prúdiť cez ne.

 

No nevadí!

Stalo sa.

 

Ráno príde,

začiatok vzíde,

smrť odíde.

Neboj sa!

 

Keď nadíde ten čas

a Kristus bude v nás,

naplníš svoj klas.

 

Tomu verím!

Musím,

chcem

a budem.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Niektorí vojaci si na protest strhávajú výložky. Rúca sa Lukašenkov režim?

Najviac dobitých demonštrantov radšej neprepúšťajú.

Píše Martin Kugla

Nechcel majdan, tak dostane plošču

Zdá sa, že Lukašenko končí.


Už ste čítali?