Povolanému a skrachovanému

Autor: Tomáš Kemenský | 12.1.2007 o 22:16 | Karma článku: 2,62 | Prečítané:  526x

Túto báseň venujem povolanému, ktorý stratil zmysel života.

Dostal silu z rúk

prebodnutých,

plných múk.

Požehnaný na cestu

ohlasovať život,

zradil svoju nevestu.

Nevydržal,

nevytval,

(ne)vyhral.

 

Prečo? Pýtam sa.

Toľko elánu začínalo,

ale dlho netrvalo.

 

Brat môj!

Kdeže si mal korene,

keď Voda prestala

prúdiť cez ne.

 

No nevadí!

Stalo sa.

 

Ráno príde,

začiatok vzíde,

smrť odíde.

Neboj sa!

 

Keď nadíde ten čas

a Kristus bude v nás,

naplníš svoj klas.

 

Tomu verím!

Musím,

chcem

a budem.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rada "vyhýbajte sa stresu" je nanič, vraví psychiater

Rady, ako sa v dnešnej dobe nezblázniť.

Stĺpček Petra Schutza

Dycky Most si už asi nezaspievame

Dvaja noví podpredsedovia bez minulosti nie sú generačná výmena.


Už ste čítali?