Otecko môj nebeský, čo je, čo sa deje?
Ubiedený, poranený, pozerám,
k tvojim nohám sa uberám.
Pýcha stlačila,
v blate ušpinila,
rúcho biele.
Krásu zlomila,
dušu ranila,
uväznila v cele.
Bojím sa prázdnoty,
samoty,
bez krásoty.
Ja VIEM,
že Ty, láska večná,
mocná,
nekonečná,
vytiahnuť ma chceš,
NEVLÁDZEM
veď Ty vieš.
Toto priznanie,
všetko čo mám,
k nohám Ti to dám,
a viac sa nestarám.
...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
