Rozpoviem vám príbeh,
ako Janko na vandrovku šiel.
Rázne do sveta vykročil, asi ho tlačili žihadlá včiel.
Naponáhlo mu bolo,
hej,nevädno prečo.
Myslíme si, že chudák,
večeral pokazené lečo.
Tak trielil do sveta!
Prišiel nám Jankodo krajiny prvej.
Princeznu hľadal,
dostalo sa mu bitky skvelej.
Opustil Janko krajinu prvú
Stálo to za to?
Dostať bitku skvelú?
Tákáto, i podobnáotázka
snorila mu v hlave,
Kade on teraz,
poberie sa ďalej.
Čo nebo nechcelo
a peklo nezamýšlalo,
dostal sa Janko až ta,
kde zapadá slnko.
Ej, tma tam bola
veru riadna
a princezná
takmer žiadna.
Povedal si Janko náš,
že ženu on si nájde,
no najsamprv
do krčmy zájde.
Chyba bol iba v tom,
že Janíčko bol kartárom.
Z prvoti,
darilo sa celko skvele,
karta išla od ruky.
No neskôr,
Nebolo to také biele
a ušlo mu aj do gatí.
Cícerkom pot mu stekal,
na ženenie nemyslel,
a bitku predsa schytal.
Ľutoval ten výmysel.
Nahý, hladný Janko,
pobral sa domov.
Dlhým krokom išiel,
s dlým nosom prišiel.
Keď sedel večer v kuchyni,
stará mať mu vravela: „
Po svete chodiť,
to nie je len tak.
Na to musíš,
Janko môj,aj rozumu mať.“
Tak veru!
Aj mne ho často chýba,
ceľkom prirodzene
pochabo myslím... iba.